Jestvovanie permoníkov, spojené najmä s banskými oblasťami Slovenska, bolo opradené mnohými rozprávaniami a povesťami. Kniha Medená krajina rozpráva pútavou formou príbeh o histórií a sláve baníckej obce Špania Doline, o špaňodolinskom poklade a o tom, ako sa z lesného škriatka stal permoník. Kniha má rozprávkovo - náučný charakter, ktorý upúta nielen deti, ale aj dospelých.
Krst knihy Medená krajina sa uskutočnil 3. februára 2023 "tradične" v priestoroch Hiskorickej školy Jozefa Mistríka na Španej Doline. Knihu do života uviedla herecká legenda Božidara Turzonovová za účasti pozvaných hostí. Pri príležitosti krstu knihy, si zúčastnení pripomenuli aj 102. výročie narodenia prof. Jozefa Mistríka. Krst knihy spevádzalo počasie "ako z rozprávky"... Medenú krajinu zahalila mäkká biela snehová pokrývka, ktorá dotvárala celkovú atmosféru tohto výnimičného dňa.
Zdroj video: Historická škola prof. Jozefa Mistríka
Nápad na napísanie a ilustrovanie ropzrávkovej knihy o baníckej histórií obce Špania Dolina vznikol u autorky Kataríny Lucinkiewiczovej na pôde Historickej školy profesora Jozefa Mistríka, ktorej je riaditeľkou. Historická škola profesora Jozefa Mistríka sa nachádza v budove Lavondória, priamo na námestí Španej Doliny a je historický spojená s baníctvom v tejto malebnej obci. Poslaním Historickej školy prof. Jozefa Mistríka je poodhaliť dávne tajomstvá Španej Doliny všetkým, ktorí sa chcú dozvedieť viac. Tajomstvá Španej Doliny poodhaluje aj príbeh knihy Medená krajina, v ktorej lesný škriatok Špančo na svojej dobrodružnej ceste za poznaním a za premenou na permoníka spolu s múdrym potkanom Pištom odkrývajú mnoho zázrakov: vstupovanie baníkov do šácht s vtáčikom v klietke a sledovanie utekajúcich potkanov, medené koláče, cementačnú vodu, kneplovanú čipku, Historickú školu prof. Jozefa Mistríka, Múzeum medi, Barborskú cestu, kamene, symbolizujúce priateľstvo a po celoročne konajúcich dobrých skutkoch premenu škriatka na permoníka s čarovnou mocou.
Zdroj foto: Banícka krčma Špania Dolina
Úryvok z knihy Medená krajina: "Bola raz jedna krajina. Nebola to len taká obyčajná krajina. Bola to krajina medená. Rástli v nej storočné lipy, vysokánske jedle a smreky. V lese z trávy a zeleného machu vykúkali klobúčiky červených muchotrávok, ale aj iných voňavých lesných húb. Hustý les prenikavo voňal ihličím, vlhkou zemou a machom. Na jeseň sa vietor pohrával s farebným lístím, prežiareným teplým slnkom babieho leta. Občas sa obloha zatiahla a na suchú zem padali ťažké dažďové kvapky, ktoré v okamihu vytvárali veľké mláky. Rady sa v nich kúpavali roztopašné vrabce. V zime sa zase na oblohe vznášali velikánske snehobiele vločky a fúkal silný, šteklivo mrazivý vietor...
Vysoko v horách, v tmavých lesoch, bola ukrytá jedna malá osada. V nej boli postavené domčeky z kameňa a dreva, ktoré sa čupili na strmých svahoch údolia. Žili v nich baníci so svojimi rodinami."
