Štôlňa Jozef bola zaústená v údolí tesne nad historickým centrom mesta priamo na východe žily Jozef.

Jej pôvodné ústie už nie je viditeľné. Podľa názvu štôlne dostala aj žila, ktorá bola týmto banským dielom sledovaná a následne aj dobývaná, svoje meno. Pôvod štôlne nie je známy. Pôvodná halda štôlne sa nachádzala pravdepodobne v priestranstve, ktoré koncom 19. storočia bolo rekultivované z dôvodu výstavby školského zariadenia (tzv. Centrálky). Po geologickej stránke, žila Jozef predstavuje nadložný odžilok žily Bieber. Kým žila Bieber predstavuje štruktúru s viacnásobným tektonickým pohybom a následnou hydrotermálnou minerálizáciou, žila Jozef bola mineralizovaná len jednou prínosovou periódou bez ďalšieho tektonického posunu. Žila Jozef je špecifická tým, že je veľmi strmá a lokálne sa preklápa až do západného sklonu, čo pri razení sledných komínov pomocou raziacich plošín robilo značné problémy.

V priestore okolo ústia štôlne Jozef bola žila Jozef naposledy dobývaná v hĺbke cca 200 m v 90. rokoch 20. storočia. V tom období to boli jedny z najbohatších dobývok závodu Rudných baní. Strelné práce na týchto dobývkach bolo možné počuť a tiež cítiť slabé otrasy v okolí ústia štôlne Jozef.