Fuggerovská cesta
Fuggerovská cesta je náučno – poznávacou trasou vedúcou k baniam a montánnym centrám, ktorých striebro, meď a železo urobili Fuggerovcov bohatými. Rozprávkovo bohatí sa stali Fuggerovci v Augsburgu skorého novoveku vďaka obchodu s bavlnou a úvermi pre pápežov, cisárov a kráľov – najmä však vďaka banskému priemyslu. Od čias okolo roku 1490 vznikal celoeurópsky banský koncern Fuggerovcov s rudnými baňami a hutami v Tirolsku (predovšetkým v mestách Schwaz a Sterzing), v Korutánsku a v Banskej Bystrici v Hornom Uhorsku (dnešné Slovensko). So zlatom a striebrom, olovom, kalamínom a železom, najmä však s meďou a ortuťou písali Jakob Fugger „Bohatý“ a jeho následníci napínavú kapitolu európskych hospodárskych a sociálnych dejín. Fuggerovské domy a zámky, kostoly a pamätníky, sprístupnené banské štôlne a múzeá v mestách Banská Bystrica, Kremnica a Banská Štiavnica poskytujú možnosť pochopiť dejiny montánneho koncernu, ktorý bol okolo roku 1660 predchodcom Európskej únie.
Fuggerovská cesta na území dnešného Slovenska je súčasťou Európskej Fuggerovskej cesty, ktorá spája mestá Augsburg, Bad Hindelang, Schwaz, Hall, Sterzing a Banskú Bystricu. Centrom Fuggerovskej cesty na území súčasného Slovenska je Banská Bystrica (Neusohl). Na medenej rude z Banskej Bystrice získali Fuggerovci obrovský majetok. Jeden stredoveký výrok hovorí: „Zlatý Augsburg spočíva na medenej Banskej Bystrici.“ V srdci dnešného stredného Slovenska, v Banskej Bystrici (Neusohl), začal v r. 1494 za pomoci krakovského banského inžiniera Jána Thurzu rozmach fuggerovského medeného impéria. Pri dobývaní medenej rudy s obsahom striebra vniesli Thurzovci svoje kontakty k uhorskému kráľovskému dvoru, svoje technické znalosti a inovatívnu techniku vyciedzania. Fuggerovci vložili kapitál. Obchod s meďou, ktorému montánny koncern Fuggerovcov dominoval v rámci celej Európy, umožnil zbohatnúť obom rodinám. Od r. 1496 do r. 1546 boli Fuggerovci vedúcimi montánnymi podnikateľmi v Banskej Bystrici, rodina Thurzovcov v r. 1526 zo spoločnosti vystúpila.
Meď a striebro z Banskej Bystrice bolo základňou legendárneho bohatstva Fuggerovcov a tým aj ich politického významu. Celkový zisk Uhorského obchodu s týmito kovmi medzi rokmi 1496 a 1546 sa odhaduje na niekoľko miliónov guldenov – takmer nepredstaviteľne vysoká suma. Vyrobilo sa okolo 700 ton medi, ktoré sa predávali cez Antverpy a Amsterdam, ale aj cez Benátky a Norimberg. 120 ton striebra vycedeného z tejto medi sa dodávalo do blízkej mincovne v Kremnici, ale aj do Norimbergu a Benátok. Na európskom trhu s meďou mala meď z Horného Uhorska v čase po roku 1500 podiel vo výške takmer 40 percent. Montánny koncern Fuggerovcov tým najneskôr od r. 1522 dominoval trhu s meďou, ktorý zažíval boom už od čias okolo roku 1500. Obrovské pôžičky pre uhorský kráľovský dvor viedli k tomu, že banské mestá a Zvolenský zámok sa v r. 1505 stali záložným vlastníctvom thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti.
