Halčianska vodná nádrž vznikla v 2. polovici 18. storočia a pôvodne spolu s Belianskou nádržou patrili Gerambovej banskej únii. Voda z nej spolu s vodou z Belianskej vodnej nádrže slúžila na pohon stúp a pre potreby huty v Kozelníckej doline.
V roku 1906 Gerambova únia predala svoj majetok aj s nádržami uhorskému banskému eráru. Halčianska nádrž sa potom využívala na chov rýb. Dňa 19. 4. 1909 bola odovzdaná Banskej a lesníckej akadémii na chov rýb a na praktickú výučbu predmetu rybárstvo. Od 70. rokov 20. storočia až po zánik závodu Rudných baní na Novej šachte v roku 1993 slúžila ako pomocný zdroj úžitkovej vody pre úpravňu tohto závodu (prečerpávala sa do nádrže Jasenica a odtiaľ čerpadlami až na Novú šachtu). Dodnes slúži ako vodný zdroj pre závod Dinas v Banskej Belej. Hlavným zdrojom vody pre Halčiansku nádrž bol Halčiansky potok, ktorý zberal vodu z veľkého územia okolia obce Halča. Prostredníctvom halčianskeho jarku bolo možné do Halčianskeho tajchu privádzať vodu aj z potoka Jasenica, ktorý priteká z Banského Studenca. Takto boli prepojené Kolpašské vodné nádrže a Halčianska vodná nádrž. Využívalo sa to najmä vtedy, keď bol v Kolpašských tajchoch prebytok vody.
Halčianska vodná nádrž je národná kultúrna pamiatka lokality, ktorá je na zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Technické parametre Halčianskej vodnej nádrže:
- nadmorská výška 472,4 m n.m.
- maximálna hĺbka 13 m
- objem 257 tis m3
- dĺžka hrádze 123 m
- šírka hrádze 8,6 m
- výška hrádze 11,5 m
