Podľa lokalizácie sa pravdepodobne Krátka štôlňa Klinger razila s cieľom najkratšieho prekopového prepojenia povrchu so šachtou Amália v úrovni pôvodnej štôlne Klinger. Vzdialenosť od ústia po šachtu Amália je 140 m.
Smerom na sever 180 m od krátkej štôlne Klinger je ústie dlhej štôlne Klinger, ktorá je staršia (spomína sa už v roku 1573). Obe tieto štôlne sú v podzemí navzájom prepojené. Tvoria dômyselný komplex banských chodieb, ktorý sprístupnil viacej šácht a umožnil dobývanie veľmi zložitého žilného systému štruktúr Terézia, Himber a Plochej žily Daniel. Žilný systém rozfáraný štôlňami Klinger patrí k najstarším oblastiam baníckej aktivity v regióne.
Už do opustenej baníckej oblasti v 16. storočí výrazne investovalo Brennerovo ťažiarstvo, ktoré postupne prebrala spoločnosť Hornej Bieberovej štôlne. V polovici 19. stotočia obidve štôlne aj s blízkymi šachtami (Amália a Weiden) správne patrili pod uhorskokráľovský banský závod Štôlňa Božieho požehnania. Po odstavení šácht na začiatku 20. storočia aj štôlňa Klinger krátka zostala prevádzkovo nečinná a využívala sa len na vetracie účely. Ústie štôlne je národnou kultúrnou pamiatkou lokality, ktorá je zapísaná na zozname kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Ústie krátkej štôlne Klinger sa nachádza pod úrovňou štátnej cesty spájajúcej Banskú Štiavnicu s Hornou Rovňou.
