Najnavštevovanejším pútnickým miestom stredného Slovenska sú Staré Hory, pôvodne banícka osada, ktorej vznik sa datuje už na prelome 13. a 14. storočia.
Tradícia pútí na Staré Hory je podľa ústneho podania taká stará, ako je starý starohorský kostol a zároveň odkedy je v ňom aj milostivá socha Panny Márie. Pútnici prichádzali na Staré Hory už v 15. storočí. Rozkvet pútí začal v 17. storočí. Boli to púte k soche Panny Márie. Po duchovnej stránke púte usmerňovali jezuiti zo Španej Doliny. Počas hlavných pútí sa na Starých Horách kázavalo v troch rečiach: slovensky, nemecky a maďarsky. Nemci, ktorí boli po roku 1945 vyhnaní do Nemecka, sem teraz prichádzajú ako turisti a pútnici pozrieť si staré pútnické miesto. V súvislosti s púťami sa na Starých Horách v 18. storočí vytvárala významná tradícia očistenia sa od hriechov prostredníctvom sviatosti pokánia. Z malej, pomaly opustenej baníckej osady sa stalo známe pútnické miesto, kde si ľudia vyprosovali uzdravenia a rozličné milosti i dary Ducha Svätého.
Neodmysliteľnou súčasťou pútnického miesta je Studnička. Podľa ústneho podania obyvateľov Starých Hôr sa vznik prameňa odvodzuje z čias občianskych nepokojov v 17. storočí. Obyvatelia Starých Hôr sa obávali, že nepriatelia dostanú sochu Panny Márie, sochu zložili z oltára, dôkladne ju zabalili a potom zakopali na mieste terajšej Studničky. Keď nebezpečenstvo pominulo, roku 1711 ju vykopali a v slávnostnom sprievode preniesli na oltár. Na pamiatku, že tu na kopci bola kedysi ukrytá socha, vyvesili obraz Panny Márie. Zvýšený záujem o Studničku sa začal od 19. storočia, keď vtedajší farár Matej Hrivňák z vďačnosti za svoje uzdravenie dal Madone vyhotoviť dôstojný stánok a zároveň sa tiež upravila cesta k Studničke. V štyridsiatych rokoch 20. storočia s podporou Banskobystrického biskupa Mariána Blahu sa toto vzácne miesto opäť upravilo a 28. júna 1942 Banskobystrický biskup Andrej Škrábik slávnostne posvätil areál Studničky a novú sochu Panny Márie.
Na Starých Horách sa teraz počas roka koná niekoľko pútí. Prvá a najväčšia púť je na slávnosť Zoslania Ducha Svätého – Turíce. Druhá väčšia púť sa koná na sviatok Nanebovzatia Panny Márie. Vďaka iniciatíve vtedajšieho diecézneho biskupa Rudolfa Baláža sa Staré Hory stali známymi aj tzv. „Fatimskými sobotami“, ktoré sa konajú na prvé soboty v mesiaci. Na tieto „Fatimské soboty“ sem prichádzajú pravidelne tisíce pútnikov. Možno povedať, že každá nedeľa v letných mesiacoch je na Starých Horách v znamení pútí, pretože aj keď neprichádzajú organizované procesie, vždy príde veľký počet jednotlivých pútnikov, u ktorých sa realizuje známe Per Mariam ad Jesum. Výrazom pravdivosti týchto slov sú aj mnohé obrátenia k Bohu, posilnenie na životnej púti.
