Karner (Carnanrium) pohrebná kaplnka sv. Michala

Pôvodne románska dvojpodlažná rotunda s kaplnkou sv. Michala a s kostnicou (Ossarium) hlboko zapustenou do zeme, z obdobia prvej polovice 13. storočia. V kaplnke sa nachádzajú fresky z dvoch etáp – figurálna maľba zo 14. storočia a ornamentálna z druhej polovice 15. storočia. 

V druhej polovici 16. Storočia delová bašta prekryla pôvodný objekt karnera a zmenila jeho funkciu. Zachovali sa pôvodné románske a gotické okná, pôvodné dva románske vchody, medzi ktoré bol v 16. storočí vsadený bohatý renesančný rám, pôvodne s Ukrižovaním. 

Kostnica je zaklenutá rebrami štvorcového profilu na strednom hranolovom pilieri. Ukladali sa do nej nezomleté aj nezomleté kosti z farského cintorína v okolí kostola Panny Márie. Kostrové pozostatky (vyše 20 senných vozvo) boli vyvezené z kostnice začiatkom 20. storočia a pochované v spoločnom hrobe na cintoríne v Banskej Štiavnici.

GPS: 48.27335, 18.53284

Himmelreich

V západnej časti hradieb sa nachádza veža z konca 14. storočia, ktorí bola používaná ako byt kostolníka. V 16. storočí bola prestavaná na mestské väzenie a mučiareň. Poschodie obýval dozorca, správca objektu. 

Podzemné miestnosti slúžili ako žalár a mučiareň pre previnilcov, povstalcov v baníckom povstaní v rokoch 1525 – 1526, nespokojných baníkov v 17. storočí, ktorí nenastúpili do práce. Zatvorení bolo po jednom v malých priestoroch s hrubými kamennými múrmi, malými oknami, hlinenou podlahou a pripútaní železnými okovami. 

V starých protokoloch štiavnického banského súdu bola bašta posmešne nazývaná HIMMELREICH (ríša nebeská), pretože sa tradovalo, že osobu, ktorá sa tam dostane, čaká len smrť.

GPS: 48.27335, 18.53284

Zámocká studňa

Je vytesaná do skaly, vodná hladina je 9 – 10 metrov pod úrovňou terénu, má bohatý prameň. V hĺbke asi 18 metrov ústí do nej štôlňa, ktorá pokračuje na severozápad, v smere polobašty na zvyšujúcom sa teréne. Cez túto štôlňu, v prípade najväčšieho nebezpečenstva, mohli utečenci zdržujúci sa v zámku ľahko opustiť pevnosť. Po vyčerpávaní vody mohla teda slúžiť štôlňa ako záchranná úniková chodba. Studňa má bohatý prameň, preto by sa v krátkom čase po ich odchode bola znova naplnila vodou a zabránila ich prenasledovaniu.

GPS: 48.27335, 18.53284

Lapidárium

V 20. rokoch 20. Storočia začal kusód a riaditeľ múzea, prof. Vojtech Baker, zriaďovať vo vnútornom nádvorí hradu lapidárium. 

Vzácne sú kamenné krstiteľnice z 13. Storočia, 15. Storočia a z roku 1559. Zbytky portálov z 13. Storočia, okenných rámov, špaliet z románskeho obdobia kostola, pamätné dosky, gotické, renesančné, barokové, pochádzajúce z cintorína na Fraunbergu, zo Starého zámku, Štiavnických baní, Banskej Belej, z verejných budov, z obytných meštianskych domov, náhrobné dosky štiavnických waldburgerov (majiteľov baní), ich manželiek a pod.

Unikátom je liatinová náhrobná doska Polixeny Kielmannovej, manželky banskoštiavnického ťažiara (waldburgera) Andreja Kielmanna, ako najstarší známy liatinový výrobok domácej produkcie v strednej Európe. Plastický reliéf manželskej rozlúčky a rodinných erbov je doplnený textom. 

V pravom rohu liapidária sa nachádzajú točité schody so štíhlymi polygonálymi stĺpikmi z gotickej stavebnej etapy, ktoré viedli pravdepodobne k zvonu „umieráčiku“, patriacemu bývalému kostolu. 

GPS: 48.27335, 18.53284

Barokové kamenné sochy

Expozícia barokovej plastiky v priestoroch vojenskej kaplnky (pred stavbou v 16. storočí presbytérium kostola), predstavuje hlavne originálne monumentálne barokové kamenné sochy z morového súsošia sv. Trojice na Námestí sv. Trojice. Postaviť morové súsošie sa zaviazal richtár mesta po utíšení rozsiahlej morovej epidémie v rokoch 1706 – 1711. Prvý postavený stĺp bol jednoduchý, no pocisárskej návšteve sa v roku 1755 začalo s prípravou monumentálneho súsošia podľa viedenských vzorov. Projektantom bol Dionýz Ignác  Stanetti, kamenárske práce mal na starosti Karol Holzknecht. Jednotlivé sochy, 230 cm vysoké a vážiace 2 tony, predstavujú patrónov baníkov a patrónov proti moru – sv. František Xaverský, Rochus, Katarína, Jozef, Barbora, Sebastián a Rozácia (ležiaca). V rokoch 1978 – 1981 boli nahradení kópiami z umelého kameňa a originály a niektoré staršie kópie sú súčasťou tejto expozície.  V priestoroch kaplnky sú na stenách umiestnené tri medené barokové polychrómované kartuše s erbami – erb Banského eráru, cisársky habsburský a Lotrinsko – toskánsky erb a erb mesta Banská Štiavnica, na ktorom sú zobrazené dve jašterice. Mestský erb vznikol na základe povesti, ktorá opisuje pastiera pasúceho stádo a vidiaceho spod kameňa vyliezť dve jašterice. Jedna bola zlatá a druhá strieborná. Po zdvihnutí kameňa našiel zlato a striebro. 

GPS: 48.27335, 18.53284

Maketa oltára Majstra MS z roku 1506

Expozícia sa nachádza v rekonštruovanom prostredí bývalej gotickej sakristie s krížovou klenbou, fragmentami pôvodného okna... Moderná maketa približuje v polovičnej veľkosti fotografickú podobu siedmych neskorogotických tabúľ s námetmi mariánskeho a christologického cyklu, ktoré preslávili v Európe cez osobnosť anonymného stredovekého umelca i mesto Banskú Štiavnicu.

GPS: 48.27335, 18.53284

Umenie kováčov

Medzi najrozvinutejšie remeslá v Banskej Štiavnici patrilo kováčstvo. Štatúty kováčskeho cechu boli schválené v roku 1589 a najväčšieho rozmachu dosiahlo v období tzv. Zlatého veku Banskej Štiavnice v 18. Storočí. Najdominantnejšou osobnosťou prelomu 19. a 20. Storočia bol Karol Fizély, ktorého dieľňa vytvorila takmer všetky významné kováčske práce v meste (napr. areál Baníckej akadémie, vstupné brány do cintorínov, náhrobné kríže, mrežové brány domov).

Expozícia sa nachádza na troch poschodiach Severnej veže (kováčsky mech z 18. storočia, zámočnícke výrobky, okenné mreže, vývesné štíty, banské závesné váhy, lampy, svietniky, nástrešníky, atď.), a jej súčasťou sú aj nainštalované náhrobné kované a liatinové kríže z obdobia 18. – 20. storočia.

Pozoruhodný je napr. náhrobník pseudogotického tvaru s 5 liatinovými stĺpikmi Františka Schillingera, významného banského a vojenského lekára v druhej polovici 19. storočia. Zlikvidoval týfusovú epidémiu, autor spisov o cholere, a prvej pomoci pre baníkov, zakladateľ Banskoštiavnickej lekárskej a prírodovednej spoločnosti. 

GPS: 48.27335, 18.53284

Zvonová veža s vyhliadkou

Jadrom súčasnej veže je neskorogotická bránová veža štvorcového pôdorysu. Prízemie tvorilo pôvodný prejazd, do ktorého sa vstupovalo na jej východnej strane portálom a padacím mostom. Interiér je zaklenutý neskorogotickou sieťovou klenbou, nad portálom s letopočtom 1482. 

Počas renesančnej prestavby bolo dodatočne medzi portálmi prvého poschodia vysekané v hrúbke múra neskorogotickej západnej steny veže schodisko. V 16. storočí bola veža doplnená o dnešné druhé poschodie so strieľňami.  V expozičnom priestore 2. poschodia veže sú prezentované staršie pôvodné vežové hodiny banskoštiavnických veží, ktoré boli v 19. Storočí nahradené novými, modernejšími.

Baroková stavebná etapa predstavuje zavŕšenie stavebného vývoja veže. Hradný areál stratil význam opevnenia mesta a z veže sa stala zvonica. Strieľňa na južnej strane fasády bola prekrytá barokovými slnečnými hodinami. Na treťom poschodí sú umiestnené 3 zvony, gotický, renesančný opravený v roku 1732 a barokový z 2 polovice 18. storočia. Nad tretím poschodím vežu zakončuje nízke podlažie s hodinovým strojom v liatinovej konštrukcií s mosadzným ozubením a s drevenými valcami. Celá veža je ukončená cibuľovou medenou strechou.

GPS: 48.27335, 18.53284

Náhrobné kamene vstavané do steny oproti vchodu do zvonovej veže

1. Dvojitý biely kameň (Georgius Sorau) Božie napomenutie (rok 1516)

2. Na doske s reliéfom ľudskej hlavy (Juraj Cerendel) Komorský gróf a richtár (rok 1479)

3. Na doske s dvoma erbami (Ján Hohel) Komorský gróf a mešťan (rok 1480)

4. Na doske s ľudskou kostrou a kosou (Erasmus Rossel) Komorský gróf, mešťan, banský ťažiar a richtár (rok 1520)

GPS: 48.27335, 18.53284