Pôvodne dedičná štôlňa na odvodňovanie antoništôlnianskych baní, najvýznamnejšia Vyhnianska baňa na vzácne kovy.
Štôlňa Anton patrí k starým baniam v rudnom revíri, pre tvrdosť žilnej výplne žily Hlavná Anton však zaznamenala rozkvet v 18. a 19. storočí. Prvá zmienka je z roku 1777 v súvislosti s prideľovaním banských mier. Tiež slúžila na dopravu rudy k stupovým úpravniam, ktoré k závodu patrili. Na tzv. Handli bola vybudovaná šnúra starších stupových úpravní, v prvej polovici 20. storočia na tie časy tiež veľmi moderná úpravňa. Intenzívnym razením a dobývaním bola čoskoro prepojená s baňami Hornohodrušského závodu. Na úrovni Anton štolne bola vybudovaná koľajová dráha až do Hodruše. V roku 1856 v nej zabudovali Hellwigov vodočerpací stroj. Povrchové prevádzkové objekty boli opustené v 30. rokoch 20. storočia, baňu však Vyhnianski baníci používali ako prístupovú cestu do Hodrušských závodov až do konca 50-tych rokov 20. stor. V 60. rokoch v štôlni vybudoval geofyzikálny ústav SAV stanicu na meranie slapových síl, ktorá funguje dodones. Ústie štôlne je lichobežníkového tvaru s kópiou vlysu A. Paduánskeho a lucernou nad ústím, uzavreté plechovými dverami. V roku 2010 bolo zrekonštruované miestnym občianskym združením do stavu zo začiatku 20. storočia. Vyústenie štôlne Antona Paduánskeho je na dne Vyhnianskej doliny vľavo pri štátnej ceste Štiavnica-Vyhne nad Vyhňami na tzv. Handli v 418 m n m, v náznakoch vidno zvyšky povrchových objektov a stúp tohto závodu. Ústie štôlne je lichobežníkového tvaru s kópiou vlysu A. Paduánskeho a lucernou nad ústím, uzavreté plechovými dverami. V roku 2010 bolo zrekonštruované miestnym obč. združením do stavu zo začiatku 20. storočia.
