Štôlňa Šmintorín (Schmidtenrin) sa nachádza v historickej baníckej časti nazývanej Dolná Resla. Pomenovanie Resla pochádza po významnom ťažiarovi v 16. storočí, ktorý podnikal v baníctve aj v okolí štôlne Šmintorín.

Prvá písomná zmienka o štôlni pochádza z roku 1519 a údaj z roku 1607 uvádza jej dĺžku 600 metrov. Po ložiskovej stránke štôlňa sprístupnila žily Bieber a Terézia, na ktorých sa v tejto oblasti najmä v 16. storočí realizovala intenzívna ťažba zlato-strieborných rúd. Z dôvodu vyťaženia najbohatších častí zrudnenia a pravdepodobne aj pre veľmi tvrdú výplň dobývanej štruktúry Terézia sa ťažobná aktivita v dobývacom poli štôlne Šmintorín od 17. storočia postupne utlmovala. V polovici 19. storočia sa opustená štôlňa zrekonštruovala na účely privádzania pohonnej vody z Ottergrundského jazera. Voda z Ottergrundskej nádrže sa dopravovala povrchom, ďalej štôlňou Šmintorín, následne zvislými banskými dielami po úroveň Svätotrojičného obzoru, až sa nakoniec v podzemí v šachte Alžbeta využila na pohon vodnostĺpcového ťažného stroja. Koncom 19. storočia banský geológ Ľudovit Cseh realizoval v štôlni geologický prieskum, ale bez pozitívneho efektu.

Pred ústím štôlne sa nachádza odval, na ktorom bol v priebehu 18. storočia vybudovaný vodojem, redukčná komora vodovodu z Vodárenských tajchov.