Vznik a vývoj zvykov baníkov v banskoštiavnickej oblasti súvisel primárne s ťažkou a nebezpečnou prácou v bani, ale aj so študentským životom na Baníckej akadémii – prvej technickej vysokej škole na svete (od 1762) a s baníckymi sviatkami
K najvýznamnejším z baníckych kalendárnych obyčajových tradícií v Banskej Štiavnici patria Dni baníkov (9. september — oficiálny deň baníkov), ktoré sa začali organizovať 5. a 6. júla 1934 so sprievodom, baníckou akadémiou, bohoslužbami a baníckou veselicou. Postupne nadobudli celoslovenský význam, lebo združovali všetkých baníkov, a po druhej svetovej vojne, v súlade so socialistickou ideológiou, sa stali oslavou baníckeho stavu. Po roku 1989 ostali lokálnym špecifikom, najmä vďaka známemu salamandrovému sprievodu. Názov „salamander“ je odvodený od kľukatého pohybu jašteričky — salamandry škvrnitej. S ňou sa spája legenda o vzniku mesta, keď pastier objavil nad mestom jašteričky so zlatým a strieborným prachom na chrbte, čo dalo podnet k dolovaniu. Napodobňujúc pohyby salamandry prechádzal sprievod s fakľami a kahancami v podvečerných hodinách z jednej strany ulice na druhú, čím budil dojem obrovskej pohybujúcej sa jašterice.
Z hľadiska postavenia prvku v prostredí nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska reprezentuje Banskoštiavnický salamander jednoznačne špecifické a ojedinelé kultúrne tradície baníkov, ktoré sa formovali v kontextoch 150 ročného pôsobenia Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici. V tomto období študenti konali viaceré salamandrové sprievody — pri lúčení sa absolventov (valetantov) s mestom bol na konci početného sprievodu salamander, ktorý tvorili lesníci s fakľami a baníci s kahancami kľukato sa pohybujúci mestom. Jadro sprievodu vždy tvorili poslucháči akadémie. Po odsťahovaní akadémie z mesta v roku 1919 sprievody načas zanikli a obnovili sa až v roku 1934, po vojne po 1949.. Postupne sa tradícia sprievodov zúžila iba na jeden sprievod konaný vždy pri príležitosti dňa baníkov. V sprievode účinkovalo aj 500 maskovaných i nemaskovaných postáv, pripomínajúcich slávne udalosti histórie mesta, démonické bytosti späté s baníckou prácou pod zemou i významné osobnosti a figúrky mestského spoločenského života.
Salamandrový sprievod konaný pri príležitosti baníckych dní počas druhého septembrového víkendu pretrval do súčasnosti. Jeho aktérmi sú reprezentanti socio-profesijnej skupiny baníkov (málopočetní aktívni baníci, ďalej absolventi baníckych škôl, zástupcovia baníckych spolkov, najmä Banskoštiavnicko-hodrušského baníckeho spolku).
Od roku 2013 je Banskoštiavnický Salamander zapísaný na Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
