V minulosti bola štôlňa Juraj najvýznamnejším banským dielom Jergištôlňanskej doliny, ktorá je orientovaná viac-menej kolmo na prítomný žilný systém.
Štôlňa Juraj je situovaná v nadmorskej výške 650 m. Svojou prekopovou časťou prerazila a umožnila dobývanie žíl Bieber, Terézia a Mária Empfängnis. Štôlňa sa prvýkrát spomína 18. 4. 1607, kedy patrila banskému eráru a nebola prevádzkovaná. Následne ešte v tom istom roku sa hlavným podielnikom štôlne stala súkromná Brennerova spoločnosť. Podľa starých údajov sa týmto banským dielom ťažili rudy zo žily Vogelhübel, čo bolo pôvodné lokálne pomenovanie pre žilu Bieber. V roku 1632 bola štôlňa prepožičaná Abrahámovi Knoblochovi, prisťahovanému baníkovi zo Zindwaldu v Čechách. Potom sa na dlhý čas archívne doklady o tejto bani odmlčali. Od začiatku 19. storočia bola štôlňa súčasťou erárneho závodu „Štôlňa Juraj“, kde sa ťažili olovené rudy s obsahom zlata a striebra. V roku 1810 sa pri štôlni Juraj začala stavať stupová úpravňa. Po dlhšej prestávke už odstavené a opustené stupy v roku 1871 zhoreli. Pod závod „Štôlňa Juraj“ patrila aj dedičná štôlňa korunného princa Ferdinanda. Ako pomocné banské dielo bola štôlňa využívaná (najmä pre vetracie účely) až do konečného prevádzkovania banskoštiavnických baní do roku 1993.