Presná história štôlne nie je známa. Podľa lokalizácie a charakteru štôlne možno razenie tohto banského diela zaradiť do obdobia, keď povrchové časti žíl boli už vyťažené a časti blízko povrchu sa začali sprístupňovať krátkymi prekopmi v údolných častiach terénu.
Razenie takýchto prekopov sa v banskoštiavnickom regióne uskutočňovalo približne od 11. storočia. Celý vyrazený úsek štôlne je situovaný v horninách spodnej stratovulkanickej stavby a po 200 m vzdialenosti od ústia je zachytená žila Terézia, ktorá patrí k najvýznamnejším ťaženým štruktúram banskoštiavnického ložiska. Ak by sa vyzmáhala a sprístupnila štôlňa Sattel je predpoklad, že v tomto banskom diele by bolo možné identifikovať spôsob razenia a spôsob dobývania drahokovových rúd v minulosti.
Štôlňa Sattel sa nachádza nad historickým centrom Banskej Štiavnice v údolí smerom do sedla Červená studňa. Samotné ústie štôlne sa nachádza 10 metrov od komunikácie v záhrade rodinného domu. Dnes je pôvodné ústie prerobené na studňu, ktorej zdrojom vody je na povrch vyúsťujúca štôlňa.