Námestiu Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici dominuje - podobne ako v mnohých slovenských mestách a obciach - veža. Táto však nie je kostolná, ale hodinová.
Nechýba na žiadnej pohľadnici z Banskej Bystrice nakoľko patrí medzi jej najvýznamnejšie dominanty. Z Hodinovej veže sa naskytá jedinečný výhľad na celú Banskú Bystricu a jej široké okolie vďaka čomu patrí medzi najnavštevovanejšie turistické atrakcie v meste.
Kedysi bola banskobystrická hodinová veža súčasťou systému strážnych veží, ktoré mali obyvateľov varovať pred blížiacim sa nebezpečenstvom. Ak vypukol požiar, trubači vyhlasovali poplach práve z veže. Veža má však i temnú stránku, v prízemnej miestnosti sa nachádzalo krátkodobé väzenie, odkiaľ viedla priama cesta ku klietke hanby a pranieru na námestí.
V minulosti mala veža viaceré názvy – Hodinová z čias jej výstavby, Vážnicová, lebo stála vedľa budovy mestskej váhy, Zelená kvôli sfarbeniu jej medenej strechy a od konca 19. storočia Šikmá vďaka jej vychýleniu. V porovnaní s inými starobylými stavbami mesta je relatívne mladá. S jej stavbou sa začalo v roku 1552, pôvodne bola postavená v renesančnom štýle len do výšky terajšej ochodze 20,5 m a koncom 17. storočia bola nadstavaná v barokovom štýle s ďalšími hodinami. Počas svojej existencie veža niekoľkokrát vyhorela a prešla viacerými prestavbami. Dnešná podoba veže je z čias barokovej prestavby po ničivom požiari v roku 1761.
Koncom 19. storočia dochádza k narušeniu statiky veže. V roku 1920 boli už viditeľné trhliny na susednom dome a postupne sa odklonila od zvislej osi až o 68 cm. Tento odklon mnohí pripisujú odstráneniu prístavby „domčeka mäsiarstva“ začiatkom 60-tych rokov 20. storočia. Až v roku 1959 k 15. výročiu SNP bola veža staticky podchytená a stabilizovaná. Odvtedy sa už ďalej nenakláňa.
Spolu s obnovou historického námestia v rokoch 1993 – 96 došlo aj ku komplexnej rekonštrukcii veže a odvtedy môžu návštevníci vystúpiť po 101 drevených schodoch na ochodzu veže, odkiaľ sa im naskytne nádherný výhľad nielen do hĺbky Námestia SNP, Kapitulskej ulice či na Mestský hrad, ale aj na okolité kopce Veľkej Fatry, Nízkych Tatier,Kremnických a Starohorských vrchov, v ktorých boli ukryté ložiská medi tak významné pri rozvoji mesta. Pôsobivý je tiež obraz večerného námestia, keď sa v jeho dlažbe rozsvietia desiatky svetiel, ktoré symbolizujú kahance permoníkov – baníckych škriatkov z ríše pokladov.
