V roku 1743 Samuel Mikovíny vypracoval projekt Dolného Hodrušského tajchu. Na stavbe bolo evidovaných okolo 200 - 250 osôb, medzi ktorými boli aj ženy. Cez zimu stavba stála. Len nočný strážnik vykonával svoju službu a dvaja pracovníci vozili kameň na stavbu suchého oporného múra na vzdušnej päte. V októbri 1744, po viac ako siedmich mesiacoch prác, bola hrádza dokončená s celkovou výškou približne 19 m.
Z Dolného Hodrušského tajchu bola voda vypúšťaná na 24 stúp – úpravníckych zariadení, ktoré sa podieľali na splácaní určitej čiastky nákladov z výstavby tajchu. V roku 1786 bola hrádza tajchu zvýšená o 3 m. V roku 1812 boli zistené trhliny na vzdušnej strane hrádze, ktoré sa zväčšovali. V roku 1815 sa stred preliačenej hrádze zasýpal hlinou, ktorá sa ubila. Taktiež v tom čase boli do hrádze nabité tri rady 4 metrových zašpicatených dubových kolov. Celkovo sa v tej dobe na vzdušnom svahu hrádze nachádzalo 177 takýchto dubových kolov. V júni 1823 sa začala nutná rekonštrukcia hrádze zvyšovaním suchého oporného múra na päte vzdušného svahu a ubíjaním rozmernej preliačiny, ktorá sa nachádzala v okolí múra. Rozbehli sa aj ďalšie práce. Sypal sa nový vzdušný svah hrádze v podobnom sklone ako ten pôvodný, ktorý rozšíril samotnú korunu hrádze z pôvodných 3,5 m na 4 m.
Dolný Hodrušský tajch má jednu z najštíhlejších zemných hrádzí. Dokonca bola vybudovaná ako homogénna z viacerých druhov zemín s podobnými vlastnosťami. To len zvýrazňuje jej jedinečnosť a unikátnu konštrukciu. Žiaľ, rekonštrukciou medzi rokmi 2013 – 2019 bola táto hrádza výrazne porušená a už nefunguje ako po dobu predošlých 271 rokov.
