V októbri 1495 bola uzavretá zmluva medzi Uhorskou banskou komorou, krakovským mešťanom Jánom Thurzom a augsburským bankárom Jacobom Fuggerom o Banskobystrickom mediarskom podniku. Aj keď zakladatelia podniku neskôr kontrolu nad podnikom stratili, podnik a výrobne, ktoré založili, nasledujúcich takmer 500 rokov úspešne prosperovali a šírili dobré meno nielen podniku, ale i mestu Banská Bystrica.
Banskobystrický mediarsky podnik bol vo vtedajšom svete revolučne inovatívnou podnikateľskou jednotkou. Vysoká úroveň manažmentu sa prejavovala nielen vo výrobných a riadiacich procesoch podniku, ale sa uplatnila aj pri lokalizácii a priestorovom usporiadaní jednotlivých výrobných prevádzok.
Výrobnou základňou podniku bola intenzívna hlbinná ťažba medenej a medeno – striebornej rudy. Novovytvorené, štôlňami a šachtami pospájané banské diela dosahovali na vtedajšiu dobu špičkovú úroveň – uplatňovali sa v nich najnovšie technické a technologické vymoženosti a odborné poznatky. Na ťažobnú činnosť bezprostredne nadväzovalo hutnícke spracovanie rudy. V rámci podniku úzko kooperovali viaceré prvovýrobné a špecializované huty. Ruda vyťažená z hlbokého podzemia sa primárne spracovávala neďaleko od miesta ťažby v stupách (drvičky rudy), a taviacich hutách. Surová tavenina sa transportovala na ďalšie spracovanie do technologicky špecializovaných hutných prevádzok – rafinačných hút a scedzovacích hút. V nich sa produkovala medená surovina rozličnej kvality. Tá sa finalizovala na polotovary a finálne výrobky v samostatnej metalurgickej výrobni – hámri. Hámor Banskobystrického mediarskeho podniku spracúval len medenú surovinu, preto dostal prívlastok – Medený. Medený hámor v Banskej Bystrici bol špičkou vtedajšieho Banskobystrického mediarskeho podniku. Medený hámor spolu s pridruženou výrobou a obytnou osadou obsahoval znaky a prvky manufaktúry, z ktorej bol priamy prechod ku podniku továrenského typu. Vznik osady s jednoznačnou priamou väzbou na výrobný areál Medeného hámra dokumentuje veľmi rané štádium industrializácie krajiny. Preto mu prináleží prívlastok–historický priemyselný areál. Je materiálnym dokumentom stáročnej kontinuity techniky a technológií, skúsenosti a vývoja hutníckeho priemyslu medi na jednom mieste. Umiestnenie hámru pri vodných tokoch – Laskomerského potoka a riečky Bystrička sa už od 14. storočia ukazovalo ako veľmi vhodné, nakoľko energetický potenciál oboch vodných tokov bol rozhodujúci nielen pre dlhodobý rozvoj výroby, ale aj pre technologickú a priestorovú organizáciu výrobného areálu.
