Banskobystrický Kammerhof (Komorský dvor) bol v minulosti najväčším a jedným z najreprezentatívnejších domov v celom meste.
Na mieste budovy Kammerhofu (sídla banskej komory) v roku 1913 postavili objekt slúžiaci potrebám Lesného riaditeľstva. Pri výstavbe tohto trojpodlažného domu so širokým uličným frontom a secesnými fasádami úplne zničili starší objekt Kammerhofu, ktorý bol v 16. storočí najväčším domom na námestí a vznikol na mieste ešte staršieho domu, ktorý v 14. storočí vlastnila rodina Caroliovcov, neskôr rodina Jungovcov a Ján Ernst, ktorému ho v roku 1473 odňal Matej Korvín a dal ho svojej milenke Barbore Edelpack, matke svojho syna Jána Korvína. Fugerovci si dom v roku 1523 prenajali a v roku 1566 prešiel dom do vlastníctva eráru. Objekt odvtedy slúžil na ubytovanie úradníkov banskej správy a ako banský úrad.
V období 1450 – 1871 sa v budove nachádzal aj jeden z troch pivovarov v Banskej Bystrici. Ten slúžil najmä pre zamestnancov Thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti. Pivo sa nikam nevyvážalo, pilo sa iba v tomto dome.
Kammerhof bol na južnej strane opevnený kamennou hradbou spojenou s mestskými hradbami a mal baštu, ktorá bola zničená v roku 1737. Podľa inventára z roku 1526 bolo v dome sedem miestností. V roku 1646 zriadili v Kammerhofe rímskokatolícku kaplnku.
