Morový-mariánsky stĺp bol postavený v roku 1719 po jednom z pustošivých morov (najväčší bol 1601, kedy vymrela približne polovica obyvateľov mesta – 1392 ľudí). O výstavbu prvého Mariánskeho stĺpa sa zaslúžili jezuiti, ktorí dali postaviť sochu Panny Márie na mieste, kde sa v stredoveku vykonávali verejné popravy.
Po ukončení jednej z morových epidémií v roku 1679 sa s výstavbou stĺpa začalo o dva roky neskôr. Jeho životnosť však nebola dlhá, lebo počas Tököliho povstania vojská stĺp zbúrali aj napriek prísľubu, že ho nechajú v neporušenom stave. Ruiny stĺpu previezli do Slovenskej Ľupče. Po odznení zložitých rokov a skončení povstania Františka Rákocziho jezuiti opätovne požiadali vedenie mesta o postavenie Mariánskeho stĺpa na rovnakom mieste. Nový stĺp osadili v roku 1719.
Mariánsky stĺp v Banskej Bystrici je vysoký 13, 2 metra. Základ tvorí dvojité stupňovité schodisko v tvare šesťuholníka, na ktorom je trojboký podstavec. Na podstavci je klasicistický stĺp, pozostávajúci z pätky, drieku a korintskej hlavice, na ktorej je od roku 1897 socha Nepoškvrnenej panny Márie, vysoká 2,45 metra. Zaujímavosťou však je, že pôvodne bol stĺp ohradený kamenným zábradlím. Roku 1964 bol Mariánsky stĺp premiestnený na priestranstvo bývalej Promenády v blízkosti areálu hradu v súvislosti s návštevou Nikitu Sergejeviča Chruščova, nakoľko nevyhovoval vtedajšej ideológii. Po rekonštrukcií Námestia SNP, sa v roku 1994 vrátil takmer na svoje pôvodné miesto a vtedajší biskup Rudolf Baláž ho na sviatok Nepoškvrnenej Panny Márie v decembri 1994 opätovne vysvätil.
Stĺp v minulých rokoch študovali aj z hľadiska takzvanej geomantie - silového pôsobenia určitých miest na človeka. Toto silové pôsobenie by malo priniesť človeku blahodarnú energiu a silu. Pod sochu sa treba postaviť presne na miesto, kam smeruje pohľad Panny Márie.
