Župný dom - architektonicky jeden z najvzácnejších a najkrajších objektov bývalého Horného Uhorska

Župný dom na Lazovnej ul. Č. 9 vznikol v rokoch 1764 -1768 prestavbou dvoch starších renesančných meštianskych domov (rodiny Benických a vdovy Ponerovej“, ktoré boli poškodené rozsiahlym požiarom v roku 1761. Zo starších konštrukcií domov sa zachovalo niekoľko renesančných klenieb na prízemí a v suteréne súčasného objektu. Baroková prestavba podstatne zmenila pôvodné dispozičné členenie a zbnikol honosný barokový trojklídlový objekt s uzatvoreným nádvorím. V barokovej stavebnej etape bolo vytvorené schodisko s dodnes zachovaným kovaným zábradlím, ktoré je zdobené volutovým motívom a akantovými listami a je významnou dominantou objektu. Schodiskový priestor bol uzatvorený kamenným portálom a kovanou dvojkrídlovou mrežou.

Rokovacia sála Župného domu na poschodí východného krídla, orientovaná do Lazovnej ulice – palatium, bola zdobená freskou s maľovanou iluz´ívnou architektúrou. V minulých storočiach v nej zazneli vystúpenia významných osobností slovenského politického a kultúrneho života, napr. Ľudovíta Štúra, Janka Kalinčiaka, Janka Francisciho a Boženy Němcovej. Svoje diela tu verejnosti prezentoval Dominik Skutecký – Jeden z významných maliarov poslednej tretiny 19. a na začiatku 20. storočia. V súčasnosti sa sála využíva na rôzne kultúrne a reprezentačné podujatia.

Ďalšou zaujímavosťou je, že k Župnému domu patrili aj väzenské cely a v podzemných priestoroch tejto budovy našli nedobrovoľný dočasný domov aj mnohí slovenskí národovci. Podľa archívnych záznamov bola v Župnom dome v druhej polovici 18. storočia vybudovaná aj kaplnka, ktorá sa – podobne ako neskorobarokové priečelie budovy nezachovala. Ústredným motívom súčasného priečelia je na tympanóne umiestnený erb Zvolenskej župy nesený dvoma anjelmi.

Monumentálnosť barokovej prestavby Župného domu svedčí o význame objektu v rámci mesta a regiónu od druhej polovice 19. storočia po súčasnosť. Už koncom 19. storočia pôsobil „stoličný“ dom veľkolepo a patril k architektonicky najvzácnejším a najkrajším objektom v bývalom Hornom Uhorsku. Je zapísaný v zozname národných kultúrnych pamiatok Slovenska.

V zmysle nariadenia vlády ČSR z roku 1922 Zvolenskú župu s horným banskobystrickým okresom nahradila územne najrozsiahlejšia Pohronská župa so sídlom vo Zvolene. V Župnom dome sídlil Okresný úrad v Banskej Bystrici, v rokoch 1939 – 1949 objekt využívali jezuiti, ktorí v ňom zriadili v roku 1941 Teologický inštitút sv. Alojza. Neskôr tu mali sídlo rozličné podniky a inštitúcie. Budova pustla a knižnici bola pridelená v roku 1967.

V rokoch 1969 – 1979 prebehla rozsiahla rekonštrukcia objektu pre účely knižnice, počas ktorej bolo zastrešené aj átrium. Dodnes sa v ňom nachádza unikátne technické riešenie interiérového zvodu dažďovej vody zo strechy. V roku 1994 sa začala realizovať rekonštrukcia strechy s využitím podkrovných priestorov, ktorá sa kvôli stavebnej náročnosti uskutočnila v dvoch etapách a ukončená bola až v roju 2005. Vytvorili sa tak priestory na multifunkčné využitie Župného domu.