Banská Štiavnica (nem. Schemnitz, maď. Selmecbánya) je najstaršie banské mesto na Slovensku so zaujímavou multikultúrnou minulosťou. Intenzívna banská činnosť v meste a okolí sa rozvíjala najmä od poslednej štvrtiny 12. storočia.
Nálezy zlata a striebra tvorili základ menovej politiky Uhorského kráľovstva. Preto územiam nálezísk panovníci udeľovali výsady a ľudí investujúcich do baníctva zvýhodňovali. Banská Štiavnica mala mestské a banské právo už v časoch kráľa Belu IV. (1235 – 1270). Okrem domáceho obyvateľstva sa sem na pozvanie panovníkov sťahovali „hostia“ z alpských krajín a Saska. Prinášali nové, dokonalejšie metódy ťažbystriebra a zlata. Najzámožnejší obyvatelia, ťažiari, sa usádzali v strede mesta a boli označovaní ako ringbürgeri alebo waldbürgeri. Zaujímavosťou je Horná Bieber dedičná štôlňa – najvýznamnejší banský erár, kde sa vyťažilo najviac zlata a striebra na svete. V roku 1690 sa v hutách banskoštiavnickej oblasti vyrobilo 29 tisíc kg striebra a 605 kg zlata. V tom období bola táto oblasť jednou z ekonomicky najsilnejších v Uhorsku a v strednej Európe.
Mesto bolo už od stredoveku významným centrom kultúry a vzdelanosti Horného Uhorska. Počas panovania Márie Terézie tu bola v roku 1762 zriadená prvá vysoká škola technického charakteru na svete a Banská Štiavnica sa tak stala centrom rozvoja banskej vedy
a techniky v Európe. V decembri v roku 1993 Banská Štiavnica získala najvyššie medzinárodné uznanie, mesto bolo spolu s technickými pamiatkami v okolí (tajchy) zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Medzi najzaujímavejšie banské pamiatky Banskej Štiavnice patria šachta Ondrej a štôlňa Bartolomej, dedičná štôlňa Glanzenberg či štôlňa Michal. K ďalším pamiatkam patria Námestie sv. Trojice, Kostol Nanebovzatia Panny Márie, Kostol sv. Kataríny, budovy Banskej a Lesníckej akadémie, Starý zámok, Nový zámok či Klopačka. Ak vám ostane dostatok síl, nenechajte si ujsť Banskoštiavnickú kalváriu vo svetle žiariacich hviezd. Trasa síce počíta so zastavením na kalvárii až v nasledujúcej 6. etape, ale vidieť ju nasvietenú v noci je magický zážitok.
V priebehu niekoľkých storočí boli v okolí Banskej Štiavnice vybudované umelé vodné nádrže – tajchy. Sú to unikátne diela techniky, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili dovtedajšie spôsoby dobývania drahokovových rúd v regióne. Pôvodne bolo v Štiavnických vrchoch asi 60 tajchov, ktoré slúžili ako rezervoár vody a zdroj energie na poháňanie banských strojov pri ťažbe a úprave rudy. Dnes ich je už len asi tretina a ponúkajú lákavé kúpanie v nádhernom prírodnom prostredí okolia.
Asi 5 km od Banskej Štiavnice leží obec Banská Belá (nie na trase Barborskej cesty) Najstaršia zachovaná zmienka je z roku 1228, kedy sa prvýkrát spomína územie Bela a potok Bela v súvislosti s baňami na striebro. Keď sa osada stala významným banským strediskom, dostala obvyklý názov Bana (Baňa) a aby sa odlíšila od pôvodnej osady Bana (terajšia Banská Štiavnica) pridáva sa k jej názvu aj meno potoka, pri ktorom vznikla – Biela Baňa, po maďarsky Feyerbanya, po nemecky Diln. Banská Belá bola povýšená na slobodné kráľovské a banské mesto v roku 1450. Dominantou obce je farský Kostol sv. Jána apoštola a evanjelistu z polovice 13. storočia.
